Frida vyrastala v nórskom meste Bergen, známym pre svoju prírodnú krásu, ako jedináčik dvojice vzdelaných a zaneprázdnených doktorov. Tí svoju jedinú dcéru, nakoľko viac detí by vyžadovalo aj viac času, viedli tak, aby jedného dňa bola rovnako vzdelaná a úspešná ako oni. Jej detstvo bolo teda úplne iné, než u iných detí. Hoc jej rodičia rozhodne nepatrili k chudobným, skôr naopak, zabezpečili jej všetko materiálne a predovšetkým vzdelanie, Frida nemala toľko voľného času a málokedy sa venovala detským aktivitám. Bolo pravdou, že od mala vykazovala vyššiu inteligenciu, učila sa rýchlejšie a zaujímala sa o také veci, ktoré spravidla deti nezaujímajú, chýbal jej kontakt s inými deťmi, ktorý jej rodičia odopierali. Frida si teda na samotu zvykla už v rannom veku a chtiac či nechtiac, čoskoro sa tomuto spôsobu života aj prispôsobila. Jej hobby boli len také, ktoré nepožadovali prítomnosť iných ľudí – napríklad prechádzky v prírode, čítanie kníh, hranie hier či hra na klavír. Zaujímala sa o vesmír, vesmírne vedy. Snívala o vyštudovaní v tomto smere a o tom, že jedného dňa bude súčasťou obrovských vesmírnych projektov. 

Život mal ale iné plány. Frida, keďže jej kontakt s inými deťmi bol počas jej detstva minimálny, sa začínala potýkať s problémami v komunikácii. Kým v škole mala excelentné výsledky,kamarátov nemala žiadnych. Všetci ju považovali za šprtku, snílka, ktorý sa snaží líškať učiteľom a byť zakaždým tou najlepšou. Vynikala v mnohých smeroch. Jedinú skutočnú sociálnu interakciu, ktorú mala, bola však jej učiteľka klavíru, s ktorou si rozumela. Mala hudobný talent, na základe ktorého zistila, že k svojmu životu skutočne potrebuje hudbu. Pomáhala jej sústrediť sa pri učení, pri rozmýšľaní, pri vypĺňaní ticha a pocitoch samoty. Rodičia, ktorí väčšinu času len pracovali, nevideli, s akými problémami sa jej dcéra potýka. Kým však mala dobré výsledky, nemali žiadnu potrebu zasahovať. Všetko bolo v poriadku. Frida mala predsa všetko, čo potrebovala po materiálnej stránke. Práve vďaka nim však Frida výrazne v živote zaostávala, žila v akejsi bubline, neschopná vnímať, čo sa mimo nej deje. Nevedela, čo je život, čo je to prežiť, mnohé robiť nemusela, aj keď chcela. Nedokázala správne komunikovať s ľuďmi. Nedokázala viesť bežné rozhovory a hoc sa snažila zapadnúť, necítila sa nikde príjemne a prirodzene. To napokon vyústilo v to, že sa na ostatných vykašľala, začala sa obliekať a prezentovať svojsky podľa toho, čo mala rada a k čomu mala vzťah, a žila viac menej len hudbou, hrami a učivom. Nie že by nemala absolútne žiadne kamarátky. Mala, sem tam s nimi vyrazila von, ale neužívala si to, nakoľko sa vždy cítila odstrčená. Radšej trávila čas osamote, ale nedokázala povedať nie. Nechcela ostať úplne sama.

Najväčším zlomom v jej živote bolo, keď sa rozhodovala pre vysokú školu. Nebola to však ona, kto sa rozhodol. Jej rodičia rozhodli za ňu, a vybrali jej prestížnu univerzitu v El Paraise. Dobre platená kariéra, kvalitné vzdelanie, sľubné mesto! Čo viac si priať? Frida nemala na výber. Boli schopní vyhnať ju zo dňa na deň do mesta, ktoré bolo veľmi vzdialené, miesto toho, aby jej aspoň dali na výber alebo nechali na miestnej univerzite. Chceli, aby bola úspešná tak veľmi, že im nezáležalo na tom, kde bude študovať, aj keby to malo znamenať, že ju už v živote neuvidia. Frida však ich rozhodnutiu neoponovala, aj keď ju tá predstava desila. Na základe jej skvelých výsledkov bola Frida na školu prijatá, pred presťahovaním však musela prejsť radou papierovačiek. Neodišla s holým zadkom, rodičia jej finančne veľmi pomohli, lenže...náhlu zmenu mesta, prostredia, životného štýlu sa  na nej podpísal. Nádherné lesy boli nahradené vysokými budovami, čistý vzduch smogom, a o horách na tomto mieste ani nemohla snívať. Bola stratená. Nevedela, ako sa o seba postarať, čo má robiť. Ale musela sa naučiť a naučila sa. Našla si prácu popri štúdiu, ktoré ju ubíja a kvôli ktorému nemá takmer žiaden čas. Medzi spolužiakmi nie je veľmi obľúbená – v ich očiach pôsobí večne unudene, zasnene, ako niekto, s kým nie je reč ani zábava, a taktiež...je príliš zvedavá. Ten rok strávený v cudzom meste však nebol len negatívny – Frida spoznala niekoľkých príjemných ľudí, medzi nimi Elsa, ktorá taktiež pochádza z Nórska, a Octavia, ktorú v tichosti obdivuje pre jej úspechy.